Zostavovaním hydrogeologických máp pre územie Slovenska bol už cca od roku 1960 poverený Geologický ústav Dionýza Štúra, predchodca súčasného Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ), ktorý takéto mapy zostavuje doteraz. V súčasnosti je 100 % pokrytie územia Slovenskej republiky hydrogeologickými mapami len do stupňa podrobnosti na úrovni mierky 1 : 200 000. Hydrogeologickými mapami podrobnejšej mierky 1 : 50 000, jednotne zostavovanými v zmysle Smernice sa územie postupne pokrýva od roku 1990 a v súčasnosti je na týchto mapách necelých 40 % územia Slovenska.

Mapy v mierke 1 : 50 000 na mapovom serveri ŠGÚDŠ

V mierke 1 : 50 000 sa štandardne zostavujú dvojlistové mapy – jeden mapový list zobrazuje kvantitatívne hydrogeologické parametre (základná hydrogeologická mapa) a ďalší mapový list pre rovnakú oblasť znázorňuje kvalitu podzemnej vody (základná hydrogeochemická mapa).

Prehľad regiónov, pre ktoré bola zostavená základná hydrogeologická a hydrogeochemická mapa:



Pre lepšie porozumenie obsahu týchto máp je vhodné naštudovať si Smernicu pre zostavovanie základných hydrogeologických máp a Smernicu pre zostavovanie základných hydrogeochemických máp, kde je sú zobrazované prvky (plochy, čiary a bodové značky) podrobne vysvetlené.

Tlačou publikované vysvetlivky s mapami na elektronickom médiu

Pre časť týchto regiónov už boli tlačou publikované aj textové vysvetlivky, kde sú hydrogeologické pomery podrobnejšie opísané a ku ktorým je priložený aj elektronický nosič (CD/DVD). Na nosiči sa nachádzajú príslušné hydrogeologické a hydrogeochemické mapy aj v off-line verzii, na rozdiel od on-line máp z mapového servera ŠGÚDŠ je tu však možné kliknutím na bodovú značku (prameň, vrt) zistiť podrobnejšie informácie o tomto objekte. V *.pdf súboroch sú na elektronickom nosiči priložené aj kompletné zoznamy všetkých dokumentačných bodov z mapy.

Zoznam regiónov, pre ktoré boli takéto vysvetlivky už publikované:



Tlačou publikované vysvetlivky k základným hydrogeologickým mapám je možné zakúpiť v predajni publikácií ŠGÚDŠ (Mlynská dolina 1, 817 04 Bratislava 11). Tu sa dajú zakúpiť aj textové vysvetlivky k hydrogeologickým mapám mierky 1:200 000, ktoré sú však bez takéhoto elektronického nosiča.

Ďalšie mapové informácie o podzemnej vode

Na mapovom serveri ŠGÚDŠ sa okrem hydrogeologických a hydrogeochemických máp nachádzajú aj dve ďalšie ucelené vrstvy generalizovaných informácií o približnej hĺbke hladiny podzemnej vody a približnom smere prúdenia podzemnej vody. Tieto boli na ŠGÚDŠ zostavené ako výstup geologickej úlohy Komplexná geologická informačná báza pre potreby ochrany prírody a manažmentu krajiny (GIB-GES) a pod málo zrozumiteľnou skratkou GIB-GES sú priradené k ostatným geologickým mapám. Pred narábaním s informáciami nachádzajúcimi sa v aplikácii GIB GES je veľmi vhodné oboznámiť sa s limitáciami použitia týchto údajov uvedených na mapovom serveri.
Používateľ týchto informácií, ale aj čitateľ už publikovaných hydrogeologických a hydrogeochemických máp by si mal byť vedomý významu časovej premenlivosti kvantitatívneho stavu podzemných vôd najmä vo vzťahu ku klimatickým a meteorologickým pomerom. Kvalita podzemnej vody je obdobne variabilná a v ešte väčšej miere tu možno očakávať jej zmeny v dôsledku ľudskej činnosti.

Informácie o hydrogeologických vrtoch

Podľa geologického zákona sa záverečné správy o hydrogeologických prieskumoch zhromažďujú v Geofonde ŠGÚDŠ – centrálnom archíve, ktorý na webových stránkach „Registre Geofondu“ okrem iných sprístupňuje aj register vrtov, ktorého samostatnou časťou je „Register hydrogeologických a geotermálnych vrtov“). Na uvedenej mapovej aplikácii sú znázornené všetky druhy vrtov, hydrogeologické sú zväčša odlíšené značkou o. Pri kliknutí na značku vrtu použitím identifikácie prvkov (« i ») sa otvorí atribučná tabuľka, v ktorej sa nachádza odkaz na záznamový list hydrogeologického vrtu. V záznamovom liste ktorý je tu vo formáte PDF sú základné informácie o vrte, jeho hĺbke či zistených horninách, čerpanom množstve a zistených hladinách podzemnej vody, či prípadne aj chemickej analýze, abstrahované pracovníkmi Geofondu ŠGÚDŠ zo záverečných správ. Registrovaní bádatelia Geofondu tu môžu využiť aj odkaz na záverečnú správu (Archívne číslo / Dig. archív) a pozrieť sa na celú správu, ak je už zdigitalizovaná, aj „z domu“.